"Odverejnením" sa Borovicový háj revitalizuje ?

Autor: Ladislav Rovinský | 12.9.2016 o 6:11 | (upravené 12.9.2016 o 6:18) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  545x

(Dožije sa Borovicový háj v Košiciach nad Popradskou šesťdesiatky?)  Podľa zdrojov blízkych verchuške cieľom sú domy (ale nie rodinné)... Vraj sa bude postupovať na etapy – prvá má byť „odverejnenie"

Rok 2000: „Túži mať magistrátska verchuška domy v Borovicovom háji?“
To napísala 2. mája 2000 Renáta Némethová. Ďalej písala „Borovicový háj nad Popradskou ulicou v Košiciach, ktorý bol založený v šesťdesiatych rokoch ako zelený prstenec mesta, je v súčasnosti predmetom sváru medzi ochrancami a majiteľom tretiny pozemkov, ktorý sa snaží získať povolenia na výstavbu rodinných domov.“ (viac: http://korzar.sme.sk/c/4722764/tuzi-mat-magistratska-verchuska-domy-v-borovicovom-haji.html#ixzz4JzgWYNOK)
Rok 2008: „A tak Borovicový háj zostal tak, ako bol. Úžitok z neho nemá nikto. Majitelia síce pozemky vlastnia, ale je to zelená plocha, takže žiadne domy sa stavať nesmú. Ani zámery mesta vytvoriť pre Košičanov oddychovú lesoparkovú plochu nie sú priechodné, keďže ide o cudzie pozemky.

Ani po dlhých rokoch sa nepodarilo dospieť ku kompromisu medzi majiteľmi časti pozemkov a magistrátom. Maketa lesoparku zapadá prachom, mesto sa neponáhľa. Táto téma rezonovala pred ôsmimi rokmi, kedy vtedajšia komisia výstavby pri mestskom zastupiteľstve dala jednoznačné stanovisko, že sa tam domy stavať nemôžu a nebudú.“

(viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/4425910/borovicovy-haj-mesto-chce-park-majitelia-domy.html#ixzz4JzoAJZ5c )
Rok 2010: „Generálny riaditeľ spoločnosti Virtus Stanislav Vinc vysvetľuje, že pozemky v Borovicovom háji kúpili koncom 90. rokov od reštituentov. "V tom čase tam bolo súhlasné stanovisko mesta aj k potenciálnej výstavbe rodinných domov. Hoci sme o to opakovane žiadali, územný plán tejto lokality nezmenili. Pritom inde to možné bolo, trebárs pri Galérii, na Námestí osloboditeľov či v parku v Barci," porovnáva Vinc s prípadmi iných investorov a dodáva: "Rešpektujeme vôľu mesta a jeho dlhodobý zámer mať v Borovicovom háji park. Navrhujeme preto, aby mesto pristúpilo na obojstranne výhodnú zámenu, prípadne naše nehnuteľnosti odkúpilo.“ 
(viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/5677304/firma-chce-vymenit-les-za-lukrativne-kosicke-nehnutelnosti.html#ixzz4JzmVHl70 )
Rok 2016: „Súčasný majiteľ tretiny pozemkov: „My sme pozemky získali v dražbe za výhodnú cenu a žiaden projekt nemáme prichystaný,“ vysvetlil košický podnikateľ.

Podolák si však myslí, že daný priestor je aktuálne v zlom stave, keďže ho namiesto Košičanov navštevujú skôr asociáli. „Nedá sa tam chodiť ani za prírodou, ani na turistiku,“ doplnil.“

(viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/20263670/kosicky-aktivista-hrozi-kopia-kauzy-paskovej-rezidencie.html#ixzz4JzrDZ4px )

Borovicový lesík nad Popradskou ulicou je súčasťou Miestneho územného systému ekologickej stavility ako miestne biocentrum regionálneho významu. Jeho rozloha je 11,87ha (pre porovnanie Mestský park 11,25 ha): Obvodový verejný park s parkovými chodníkmi, osvetlením, s bežeckou trasou, prírodno – krajinárska parková zeleň. Porast je prevažne ihličnatý, tvorený porastom borovice v hustom zápoji, pôvodne navrhovaný ako izolačná zeleň – od VSŽ, v súčasnosti je už preklasifikovaný z lesa do mestskej verejnej zelene. Tvorí v západnej časti mesta významné biocentrum, jednak plošným rozsahom, ako i vekom – 40 ročným zdravým porastom, ktorý sa začal v rámci rekonštrukcie upravovať na verejný obvodový park.
Živočíšstvo: významné refúgium rôznych druhov fauny v mestskej aglomerácii.
Významnejšie exempláre drevín: borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica čierna (Pinus nigra), smrek obyčajný (Picea excelsa), smrekovec opadavý (Larix decidua). Potenciálny stav pre reprodukciu drevín je významný - veľmi dobrý.
Na ploche biocentra je potrebné:
· zachovať súčasnú plochu porastov drevín na lokalite, zabezpečiť pravidelnú údržbu porastov
· zamedziť zmenu využitia územia z verejného parku na územie pre výstavbu a vylúčiť umiestňovanie stavebných objektov na súčasnú plochu parku

(Zdroj: Miestny územný systém ekologickej stability mesta Košice SPRIEVODNÁ SPRÁVA)
 



V rámci projektu „ClimCross Development: Partnerstvo pre znižovanie dopadov klimatickej zmeny na rozvoj“, ktorý bol realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. S podporou Európskej únie - Európskeho fondu regionálneho rozvoja spracoval Karpatský rozvojový inštitút správu „Adaptácia na zmenu klímy – naliehavá úloha miest“
Odporúčania: Revitalizovať Borovicový háj tak, aby zostal zachovaný súčasný takmer 100 % podiel pokryvnosti plochy zelene stromami a zároveň sa postupne nahrádzala časť chorých ihličnatých stromov listnatými, dlhovekými drevinami, ktoré sú prirodzené danému územiu a prispôsobené meniacim sa klimatickým podmienkam.

***

Problém s vlastníkmi sa mesto snaží vyriešiť zmenou ÚPN HSA Košice – zavedením novej kategórie „neverejná zeleň“. Pritom pri územnom plánovaní sa neriešia vlastnícke vzťahy, ale funkčné a priestorové využitie územia obce – a to má v podstate ostať zachované.
Mesto navrhuje prevažnú časť plochy hája zmeniť na „neverejnú zeleň“ – čím sa funkčná plocha zelene stane neprístupnou verejnosti (súkromné pozemky).
 

 
Predstava, že zmena zelene na neverejnú bude motivovať vlastníkov ku starostlivosti o dreviny je iluzórna. Obmedzenia využitia plochy „neverejnej zelene“ ich vlastníkmi budú viesť ku tlaku na ďalšie zmeny územného plánu HSA Košice.
Mesto má udržať Borovicový háj ako park a má za pozemky uhrádzať nájomné, alebo pozemky odkúpiť, alebo zameniť za iné pozemky.
 Kompenzácia za neplnenie povinností platiť zmenou územného plánu – likvidáciou verejnej zelene a hroziacim znehodnotením ekologickej hodnoty územia je spoločensky neakceptovateľná.

***


Majiteľ tretiny pozemkov sa medzičasom zmenil, záujem o využitie pozemkov nepochybne pretrváva. O zmenu územného plánu požiadalo vedenie mesta
Podľa zdrojov blízkych verchuške cieľom sú domy (ale nie rodinné)...
Vraj sa bude postupovať na etapy – najprv „odverejniť“ (urobiť les neverejným) a v druhej etape zmeniť na stavebnú parcelu. Cieľom prvej etapy je upokojiť verejnú mienku (veď sa vlastne nič nedeje, len sú časti lesíka neverejné) a v druhej bez väčších problémov v neverejných častiach zmeniť územný plán na bytovú či inú výstavbu.

Možno to tak nebude, možno počujem trávu rásť
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nechceným telefonátom sa možno brániť

Pri núkaní produktov sa nečestní marketéri spoliehajú na nevedomosť.


Už ste čítali?